pondelok, 21. decembra 2009

Štedrá nádielka


Tak, knihy sú už zabalené a darčekové balíky odoslané pod vianočné stromčeky. Dúfam, že potešia, pozitívne prekvapia, spríjemnia zimné večery, pobavia, rozosmejú a navodia dobrú náladu. Veď práve o to v mojich knihách ide.
Prajem vám krásne sviatky, strávené napríklad pri voňavom čaji, domácich koláčikoch a nad dobrou knižkou, pokoj, pohodu a najmä veľa lásky.
Šťastné a veselé!

nedeľa, 20. decembra 2009

Vianočné výklady



Zachytené pri prechádzke mestom.
Novinka "Nevidím, nepočujem, milujem" sa v bookstore Martinus, ktorý vo svojich útrobách skrýva viac než 50 000 diel, dostala do prvej desiatky najpredávanejších kníh, kde sa udržala takmer mesiac.

piatok, 4. decembra 2009

Momentky z krstu

Starring: Kristína Mikulčík Farkašová & Zdenka Predná










Špeciálna vianočná zásielka


Ak chcete potešiť seba alebo svojich blízkych knihou Nevidím, nepočujem, milujem, môžete ju získať s osobným venovaním a podpisom autorky.
Stačí napísať text venovania a meno osoby, ktorú chcete potešiť a originálny darček je na svete.
Ak máte záujem o podpísanú knihu, zašlite správu na adresu: iva.kucerova@centrum.sk


Knihy budú zasielané na dobierku.
Cena: 8 eur+ poštovné cca 1 eur.

Prišli dobré správy


Je naozaj veľmi príjemné, keď zistíte, že vaša kniha už dva týždne kraľuje v TOP 10 rebríčku bestsellerov na najznámejšom knižnom portáli www.martinus.sk!
Kniha "Nevidím, nepočujem, milujem" sa umiestnila na 6. mieste a v rebríčku najlepších sa opäť zjavil aj debut "Loviť alebo nebyť". A preto chcem poďakovať všetkým, ktorí za tieto krásne pozície môžu - svojim čitateľom :)
A keď sme už pri čítaní - niečo o knihách, o tom, ako vzniká príbeh, ožívajú postavy a rodia sa hotové stránky románu, si môžete prečítať v Novom čase pre ženy č. 48, kde som sa o tom porozprávala s redaktorkou Barborkou Novákovou.
A čo je ešte nové? Krst "Nevidím, nepočujem, milujem" sa vydaril, stretla som sa s priateľmi, známymi, a veľmi príjemne nás všetkých prekvapili aj moderátorka a krstná mama - Kristínka Farkašová a Zdenka Predná, ktoré zaželali knihe mnoho úspechov a nám ženám mnoho lásky nielen na stránkach kníh. Spolu sme podporili OZ Pes v núdzi, a možno pomohli zmeniť osudy opustených psíkov, ktoré nám ležia na srdci nielen v tomto emotívnom predvianočnom čase. A okrem toho sa ešte podieľam na prekvapení, ktoré sa chystá pre všetky zamilované čitateľky a budúce nevesty už čoskoro...

piatok, 27. novembra 2009

Krstenie v komornom štýle


Opäť ma čaká krstenie knihy a opäť sa na to teším. Uviesť knihu do života mi pomôžu dve veľmi sympatické osôbky v útulnom podniku v centre mesta. Stretnem sa s priateľmi, známymi a ľuďmi, ktorých povzbudenie či obdiv sú pre mňa veľkým povzbudením. Keďže veľká časť knihy "Nevidím, nepočujem, milujem" je venovaná psom - mojej srdcovej záležitosti, rozhodla som sa výťažkom z predaja knihy na krste pomôcť práve psíkom, ktorí hľadajú svoj domov.

Krst sa uskutoční 2.12. 2009 o 19.00 hod v music bare Rock OK na Šafárikovom námestí v Bratislave. Srdečne pozývam každého, kto si chce vypočuť ukážku, podporiť zvieratká, alebo si len tak vyraziť do baru. Teším sa na vás.

Novinky o druhej knihe z prvej ruky


Moja nová kniha vyšla piatok 13.teho, ale našťastie - nepoznačilo ju to, a darí sa jej celkom dobre. Momentálne tróni na 9. mieste v rebríčku bestsellerov na najznámejšom portáli martinus.sk. Tu môžete nájsť komentáre prvých čitateľov, a k dispozícii je aj krátka ukážka na lesk.sk a dlhšia na gorila.sk.
Príjemné čítanie.
Rovnako želám príjemné čítanie a dobrú zábavu tým, ktorých ukážka zaujme a kúpia si celú knihu. Pevne verím, že vás nesklame. Dajte mi potom vedieť :)

nedeľa, 22. novembra 2009

A na svete je aj druhá kniha


Po pár mesiacoch príjemného snívania a poctivého písania je na svete aj moja druhá kniha s názvom "Nevidím, nepočujem, milujem". Opäť sonda do ženskej duše a myslenia, tentokrát však z prostredia šoubiznisu. O tom, aké ľahké je stratiť hlavu a aké ťažké je nájsť samú seba vo svete plnom pokušenia. O tom, že srdcu človek naozaj nerozkáže - a keď ho láska naplno zasiahne nepripraveného, nič okrem nej nevidí, nič nechce počuť a nad ničím iným nepremýšľa. A nakoniec aj o tom, že šťastní môžeme byť len vtedy, ak náš život napĺňa to, čo máme naozaj radi...

piatok, 2. októbra 2009

Historický moment


Román Loviť alebo nebyť sa zaradil medzi knihy, z ktorých sa cituje. Uverejnený výrok môžete nájsť v augustovom vydaní Knižnej revue. Okrem tejto pozitívnej správy mám aj ďalšiu. O knihu prejavila záujem redakcia www.lesk.sk a tak tam bude príbeh vychádzať na pokračovanie. Nový diel pridávajú vždy v stredu o 12.00 hod. A do tretice všetko naj: pre veľký záujem sa rozhodol vydavateľ pre ďalšiu dotlač.
Vive les bonnes nouvelles!

štvrtok, 10. septembra 2009

Koniec rozmarného leta



Vyzuť sandálky, zhodiť ľahké šaty a natiahnuť niečo hrejivé. Jediné, čo mi zaženie smútok za letom, je šálka voňavého čaju - najradšej mám jahodový, a dobrá kniha. Na stolíku už je pripravený Viewegh a jeho Povídky o lásce a Sophie Kinsella so svojou tak trochu bláznivou Becky. Okrem toho si robím chuť aj na Alberta Moraviu a jeho Opovrhnutie, a zaujala ma aj Imogen Edwards-Jonesová s titulom Hotel Babylon. Nečítali ste to niekto náhodou?

Môj drobec

Štyri nohy, niečo cez kilo a pol, farba kapučína, veľké oči a ešte väčšie uši. To je moja Vendulka.

utorok, 11. augusta 2009

Pieces of me






Články z Knižnej revue, Staromestského kuriéra, Petržalských novín a magazínu Deluxe sú prvými výstrižkami v mojom albume "slávy". A bola som aj v telke - poznáte TV Nové mesto Bratislava? Okrem toho sa v televízii objavila aj krstná mama knihy - Lucia Rózsa Hurajová. Konkrétne v Promi Novinách na JOJ (25.5. 2009, min 12:12).

štvrtok, 23. júla 2009

Maličkosti


Mám rada knihy Michala Viewegha. Sú vtipné, súčasné, a tak príjemne mužsky otvorené. Ako autor mi je blízky. Ako muža ho nepoznám, neviem posúdiť - ale je to sympaťák. Kdesi som započula, že jeho stretnutie s manželkou bolo osudové a vďaka nej dostal nový život. Aká je manželka úspešného spisovateľa? Ako jeho prácu vníma ona? Niekto by si mohol myslieť, že mať za manžela spisovateľa je úžasne praktické. Celý deň je doma, a tak môže postrážiť deti, okamžite opraviť, ak sa niečo pokazí, nebude prinášať stresy a problémy z práce, keďže do "žiadnej" nechodí, a vôbec... je to fajn mať chlapa stále poruke. Ale ono je to úplne inak. Spisovateľ potrebuje svoj pokoj, vyrušovanie, otázky a kadejaké požiadavky ho môžu vytrhnúť z koncentrácie a keď mu to za počítačom nejde, vie byť rovnako vystresovaný ako po celom dni v práci... Vyhľadala som si rozhovor s jeho manželkou. Krásne, harmóniou a niečím pozitívnym nabité, takmer až éterické žieňa. Jej hlavnou úlohou je byť mu oporou, postarať sa o rodinu a robiť to najdôležitejšie. Vytvárať domov.
Páčilo sa mi to.
Teraz ma môžu feministky ukameňovať a karieristky nado mnou len mávnuť rukou. Ale mne sa naozaj páči tradičná láska a zmysel pre rodinu. Som asi stará konzerva. Nemyslím si, že žena má len stáť za sporákom, každý deň variť teplé večere a žehliť mužovi ponožky. Nie. Toto nie sú tie veci, ktoré naozaj vytvárajú domov. To je len práca, ktorú môžu vykonávať manželia spolu - podľa vlastných schopností a možností. Ja mám na mysli niečo iné... To, že pre ženu je najdôležitejší jej muž. Že si ho vybrala, dôveruje mu, spolieha sa na neho, rada robí jeho život príjemným a je s ním jednoducho šťastná. To, že pre muža je najdôležitejšia jeho žena. Že miluje chvíle strávené v jej spoločnosti, že sa zaujíma o jej názor, že ju nechce sklamať a vie, že najkrajšie miesto, v ktorom nájde pokoj a skutočnú podporu, je práve doma.
Vyzerá to jednoducho, a možno si aj niekto povie - veď to je samozrejmé. Ale nie vždy. Niekedy je ťažké nájsť niekoho, kto vás chápe, rozumie vaším túžbam a ich plnenie neberie ako svoje vlastné obmedzovanie. Niekoho, kto nežiarli, ak sa vám darí viac a podrží vás, ak sa vám darí menej. Niekoho, kto vie, že napriek všetkému - to najdôležitejšie, čo má, ste práve vy...

streda, 22. júla 2009

Home sweet home



Rekonštruovali sme byt. Staručký byt s históriou, ktorú poznám, miesto, ktoré mám rada. Chcela som si ho zariadiť tak, aby sme sa v ňom cítili príjemne, pohodlne, aby v ňom vládla harmónia, aby to bol proste náš domov. Chcela som ho zariadiť v štýle, ktorý sa mi oddávna páčil. Francúzsky vidiek s nádychom provensálskej kultúry šmrncnutý parížskou glamour eleganciou. Možno na počutie náročné, ale na pozretie - a samozrejme, žitie - nádherné. Chcela som mať v byte drevo, svetlo, teplé tóny, dotyk prírody, sem-tam starožitnosť a veľa kvetov.
Ale zariadiť si byt tak, ako si človek vysníva, je niekedy naozaj veľmi ťažké. Hlavne keď bývate v meste, kde patrí medzi najnajvštevovanejšie obchody sklad so sedačkami z 80.tych rokov a heslom Nestojí skoro nič! Predstavovala som si, že budem chodiť po blšákoch, burzách starožitností a malých krámikoch, v ktorých budem objavovať čarovné poklady. Predstava pretavená do reality znamená hrkotavý vozík a šípky na gumenej podlahe v Ikea. Ach jaj...
Byt je už hotový. Cítime sa v ňom dobre. Aj keď zariadenie nenesie na sebe pečať doby, iba čiarový kód z predajne, a aj keď kreslo či stoličku, ktorú nájdete u nás v obývačke, či v kuchyni, má možno aj sused o dve poschodia nižšie. Nevadí. Niekedy spraví veľký rozdiel aj malý doplnok, kupovaný s láskou, originálny kúsok, ktorý neplní svoj pôvodný účel, ale vyníma sa krásne, alebo detail, ktorý si vlastnoručne vytvoríte. A hlavne - človek, ktorý pre vás znamená skutočný domov.

Šťastie v oblakoch


Z okna mojej kancelárie mám výhľad na rieku. Keď kanceláriu opustím, ocitnem sa v parku. Nie je nič lepšie, ako môcť si cez obed ľahnúť do trávy a len tak pozorovať oblaky. Skvelý pocit. Vlastne... niečo lepšie by som aj poznala. Môcť pracovať z domu - najmä ak má človek takýto výhľad aj tam.

Floral Love


Milujem šaty. Mám ich, hmm... veľa. Biele, čierne, s pásikmi, na ramienka, bez ramienok, s bodkami, úplne krátke a ľahučké, aj dlhé až po zem. Milujem to, keď sa ranné slnko prediera cez záclony až na moju tvár a ja viem, že dnes bude krásny letný deň, otvorím skriňu a oblečiem si ten najjednoduchší a najpohodlnejší kúsok oblečenia, aký poznám - šaty. Nemusím nič kombinovať, nič nikde zaväzovať, zapínať, pri chôdzi poťahovať, nemusím sa vôbec sústrediť na to, čo mám na sebe - jednoducho si len užívam deň. Vyberám si šaty, v ktorých sa cítim dobre a v ktorých cítiť leto až na kožu. A najviac milujem šaty kvetované. Mám v nich pocit, akoby som mala letnú lúku na vlastnom tele. Je mi jedno, či sú kvety veľké, alebo malé, či látka vyzerá ako poťah z gauča alebo záhradka starej mamy, keď vidím kvety a veselú hru farieb, som bezmocná. Takéto šaty mi dokážu zmeniť nielen náladu, ale aj pohľad na svet. Je akýsi krajší, myšlienky jednoduchšie a láska nekonečná...

Môj pohľad



Ak sa chcete o knihe, alebo jej autorke dozvedieť viac a priamo z prvej ruky, prečítajte si interview v magazíne Deluxe. O Bratislave, láske, psoch a písaní úprimne a bez cenzúry.
V magazíne vychádza do konca roka aj moja poviedka na pokračovanie - Princípy lásky. Príjemné čítanie.

piatok, 10. júla 2009

Deň stvorený na snívanie


Nič sa nehýbe. Obloha je zatiahnutá, sivá, mlčanlivá. Z oblakov sem-tam kvapne niečo smutné, minúty monotónne kráčajú za sebou a ja aj tento deň opäť zatváram do škatuľky nostalgie. Nechce sa mi nič robiť, dokonca sa mi nechce ani len kvôli tomu cítiť nejaké výčitky svedomia... a tak len snívam. S otvorenými očami, s hlavou podopretou, vypúšťam z brány predstavivosť a vstupujem do iného sveta. V ktorom je možné všetko, a najmä to, čo máme radi.
Dnes si predstavujem, že žijem niekde na juhu. Najlepšie v Provensálsku. Francúzsky základ mám, viem povedať, dokonca s veľmi pekným prízvukom, k životu potrebné frázy ako je t'aime, cherchez la femme, voilà, merci beaucoup, či bonjour monsieur, a taktiež si viem v kaviarni vypýtať kávu, croissant a dnešné noviny, takže prežiť určite prežijem. Predstavujem si, že budem bývať v čarovnom kamennom dome v dedinke na pobreží, ráno budem kupovať čerstvú zeleninu na miestnom trhu, kura mi bude škvrčať na cínovej panvici, šalát krásne zelenieť v kvetovanej keramickej miske a víno, pravé francúzske víno, bude na mňa čakať na starom dubovom stole. Jesť budeme samozrejme na vyhriatom dvore, pod šuchotajúcim lístím a v absolútnom pokoji. Večer si budem čítať, sem-tam aj písať, a popritom sa bude zo starého gramofónu niesť niečo jemne lezúce pod kožu. A aby som nezabudla - všade budem chodiť na retro bicykli s prúteným košíkom. Ľahučké šaty, svetrík, balerínky, pohoda. Tak si to predstavujem...

štvrtok, 9. júla 2009

Kúsok krásy


Dnes si ho teda kúpim. Môj prvý vlastný keramický čajník do mojej prvej vlastnej kuchyne. Vraj zbytočnosť. Ale krásna. Predstavujem si, ako bude obľúbený čaj rozohrievať tradičnú domácku atmosféru, ktorú tak milujem, ako budem sedieť na pohovke, a jeho vôňa sa bude šíriť izbou a ako si potom nalejem z toho kúska krásy do šálky niečo dobré. Samozrejme, že by som si mohla kúpiť sitko v Tescu a čaj vylúhovať priamo v šálke. Ale chýbalo by tomu to zvláštne čaro. Akýsi rituál, alebo proste len ten pocit, ktorý človeku dodá pohľad na niečo výnimočné. Niečo mimo všedného dňa.

Slová, pre mňa neobyčajné


Dostávam správy. Od žien, ktorým sa kniha páčila, od báb, ktoré sa pri nej perfektne bavili, od ľudí, ktorým som knihou urobila radosť, od neznámych, ktorí si ku mne našli cestu, od čitateľov - ku ktorým si našla cestu moja kniha.
"Nemohla si mi urobiť väčšiu radosť - V knihe som sa totálne našla - Rehocem sa na tých hláškach - Problémy, aké zažívam aj ja - Veľká vďaka - Chcem pochváliť tvoju knihu. Je jednoducho skvelá! - Knihu som zhltla jedným dychom - Je to uveriteľné, má to šťavu, výborne vystihnutá dnešná doba a spoločnosť - Super, fakt dobré - Krásna kniha, gratulujem - Je to tá najlepšia kniha, akú som kedy čítala - Veľmi sa mi páči to, akou formou je napísaná, úžasne sa pri nej zabávam - Držím palce v ďalšej tvorbe."
Zopár slov a v nich nekonečný prílev energie. Ďakujem!

streda, 8. júla 2009

Per-linky



Krátka správa, ktorá prezradí o knihe viac, recenzie ktoré napovedia, čo vás v nej čaká, a miniukážka pre navodenie chuti. A ešte malá pikoška - rovnako krásne "červené" ako hrdinka na obálke môžete byť aj vďaka partnerovi krstu.

V dobrej spoločnosti

Stalo sa niekedy v apríli, len tak, mimochodom. Ale o to viac potešilo...
Som samotár, milujúci pozorovať všetko okolo seba. Ľudí, situácie, farby, tvary, znamenia, zvláštne signály, obyčajné veci, krásu originálu, komfort stereotypu. Nemusím hovoriť, aby som dala najavo, že vnímam. Nemusím prejavovať, aby druhí vedeli, že cítim. Malé radosti si užívam len tak hocikedy. A bez svedkov. Keď ráno kráčam parkom a slnko spoza listov vytvára tiene na mojej tvári. Keď čaj vonia, tak ako má a dotyk hreje. Keď pes vrtí chvostom, keď sedím na brehu jazera, keď je práve ten čas, keď nič nemusím, keď je blízkosť príjemná, keď som doma a deň je krásny. A aj keď to možno nikto neuvidí, môj život je bohatý aj na veľké radosti. Možno vďaka niečomu, o čom som ani nesnívala. Ale stalo sa.

Kvapky vína na perách a knihe


Krstilo sa. V príjemnej večernej atmosfére, spontánne, zábavne, jemne chaoticky, láskavo žensky. Keď sa narodí kniha, je to radosť, o ktorú sa chce "rodič" podeliť. So všetkými priateľmi, ktorí držali palce. S blízkymi ľuďmi, ktorí verili a ticho podporovali. So známymi, ktorí možno objavili v človeku vedľa seba netušenú stránku, ktorú doteraz nepoznali. S budúcimi známymi, ktorých človek získa možno aj vďaka knihe. Chce to zažiť, počuť, vidieť a cítiť... to zvláštne chvenie, ktoré v človeku vzniká, keď odhalí kúsok svojho vnútra. To neopakovateľné čaro momentu, keď na človeka všetci hľadia - s uznaním, prekvapením, potešením, vďačnosťou... nádejou? Tú jedinečnú hru emócií, vzrušenia, trémy a hrdosti, ktorú odrazu človek v sebe má.
Tým človekom som bola aspoň na krátku chvíľu práve ja. Chvíľu nezabudnuteľnú, neopísateľnú...
Ďakujem.

Kto krstil? Krásna a neuveriteľne milá herečka Lucia Rózsa Hurajová.
Čím? Chardonnay, výber 2003.
Kde a kedy? Sekt Cocktail Bar Rossini, 13. máj 2009

Zopár fotiek tu.

Moje miesto pod slnkom


Máte svoj obľúbený obchodík s knihami? Ja milujem antikvariáty. Tie nádherné staré knihy natlačené vedľa seba, príbeh vedľa príbehu, tá zvláštna, typická vôňa, ten kúsok súkromia, keď si otvoríte knihu a nikto vás neruší (teda pokiaľ práve nie ste v antiku na Grösslingovej, kde nemáte šancu vyhnúť sa "útokom" najukecanejšieho predavača na svete). Do antikvariátov chodím vždy s dlhým zoznamom a pravidelne vychádzam s plnými rukami. Naposledy som si odniesla kolekciu Saganovej - a mala som Vianoce aj v lete.
Ak by si o pár, alebo radšej o veľa, veľa, veľa rokov vytiahol niekto z police v antikvariáte práve moju knihu, zahĺbil sa do nej a potom ju kúpil, nedočkavo prahnúc po momente, keď sa s ňou usadí doma v kresle, a vychutná si ju spolu s obľúbeným čajom až do konca, bolo by to úžasné. Taký malý zázrak. Vec navonok nedôležitá, ale minimálne pre jedného človeka absolútne krásna...
Ale komu sa nechce čakať, alebo na zázraky neverí, môže si knihu kúpiť už teraz. Kde? Takmer všade.
Panta Rhei
Martinus
Gorila
Knihy Ezop
Alter Ego
Eplanet
Elegenda
Dobre knihy

Literama
Sirion

piatok, 26. júna 2009

Knižka je už na svete


Pred pár dňami sa objavila na pulte. Krásna obálka, farby, ktoré ťahali oči a tajomná fotka. Vzala som ju do rúk a pocítila zvláštne chvenie - ako keď sa zamilujete na prvý pohľad.
Moja prvá kniha "Loviť alebo nebyť" je už na svete a ja sa z nej naozaj teším.
Dúfam, že sa vám bude páčiť.


Kniha obalom provokuje, a obsahom možno tiež. O hľadaní lásky a vzťahoch sa v nej píše jednoducho bez servítky. Fiktívny podtitul „Tridsiatka na krku a chlap nikde. Katastrofa?!“ naznačuje, že lásku hľadajú práve tridsiatničky, ktorým sa to doteraz akosi nepodarilo. Prečo? Je chyba v nich, alebo v celom tom "systéme" lovenia? Mnohé ženy sú nútené uloviť si rýchlo nejakého chlapa, lebo majú pocit, že zmeškajú aj ten posledný nákladný vlak, a aj preto, že im okolie dáva najavo - už nie si najmladšia, tak so sebou niečo rob, dokedy chceš ešte čakať?! Keď v tridsiatke nemáte chlapa, akoby ste boli postihnutá. Okolie vás núti do stretnutí naslepo, hľadajú vám akéhokoľvek mužského, stačí, aby vás chcel, matky pripomínajú biologické hodiny a otcovia sa už zmierili s tým, že majú z dcéry starú dievku. Je to proste šialenstvo.
Ale o čo šialenejšie, o to lepší námet na knihu - pri jej písaní som sa bavila, na mnohé veci sa proste nedá pozrieť inak ako s úsmevom a keď už je najhoršie, najlepšie je použiť humor :)