streda, 8. júla 2009

V dobrej spoločnosti

Stalo sa niekedy v apríli, len tak, mimochodom. Ale o to viac potešilo...
Som samotár, milujúci pozorovať všetko okolo seba. Ľudí, situácie, farby, tvary, znamenia, zvláštne signály, obyčajné veci, krásu originálu, komfort stereotypu. Nemusím hovoriť, aby som dala najavo, že vnímam. Nemusím prejavovať, aby druhí vedeli, že cítim. Malé radosti si užívam len tak hocikedy. A bez svedkov. Keď ráno kráčam parkom a slnko spoza listov vytvára tiene na mojej tvári. Keď čaj vonia, tak ako má a dotyk hreje. Keď pes vrtí chvostom, keď sedím na brehu jazera, keď je práve ten čas, keď nič nemusím, keď je blízkosť príjemná, keď som doma a deň je krásny. A aj keď to možno nikto neuvidí, môj život je bohatý aj na veľké radosti. Možno vďaka niečomu, o čom som ani nesnívala. Ale stalo sa.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára