piatok 10. júla 2009

Deň stvorený na snívanie


Nič sa nehýbe. Obloha je zatiahnutá, sivá, mlčanlivá. Z oblakov sem-tam kvapne niečo smutné, minúty monotónne kráčajú za sebou a ja aj tento deň opäť zatváram do škatuľky nostalgie. Nechce sa mi nič robiť, dokonca sa mi nechce ani len kvôli tomu cítiť nejaké výčitky svedomia... a tak len snívam. S otvorenými očami, s hlavou podopretou, vypúšťam z brány predstavivosť a vstupujem do iného sveta. V ktorom je možné všetko, a najmä to, čo máme radi.
Dnes si predstavujem, že žijem niekde na juhu. Najlepšie v Provensálsku. Francúzsky základ mám, viem povedať, dokonca s veľmi pekným prízvukom, k životu potrebné frázy ako je t'aime, cherchez la femme, voilà, merci beaucoup, či bonjour monsieur, a taktiež si viem v kaviarni vypýtať kávu, croissant a dnešné noviny, takže prežiť určite prežijem. Predstavujem si, že budem bývať v čarovnom kamennom dome v dedinke na pobreží, ráno budem kupovať čerstvú zeleninu na miestnom trhu, kura mi bude škvrčať na cínovej panvici, šalát krásne zelenieť v kvetovanej keramickej miske a víno, pravé francúzske víno, bude na mňa čakať na starom dubovom stole. Jesť budeme samozrejme na vyhriatom dvore, pod šuchotajúcim lístím a v absolútnom pokoji. Večer si budem čítať, sem-tam aj písať, a popritom sa bude zo starého gramofónu niesť niečo jemne lezúce pod kožu. A aby som nezabudla - všade budem chodiť na retro bicykli s prúteným košíkom. Ľahučké šaty, svetrík, balerínky, pohoda. Tak si to predstavujem...

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára