Príjemné čítanie!

utorok 4. januára 2011

A opäť sa krstilo

Každá knižka, v ktorej autor necháva kúsok seba, si zaslúži vypustiť do sveta v príjemnej atmosfére a v spoločnosti fajn ľudí. Prvej knihe bola dopriata jemná noblesa v štýlovom open-air cocktail bare. Predsa len, prvá je prvá. Krstila krásna Lucia - a prečo práve Lucia? Hrdinka knihy našla úžasného muža a miluje Paríž - tak ako ona. Pri druhej knihe sme sa uvoľnili, napiekli domáce koláče a pagáčiky a pokecali si s priateľmi, aj s krstnou - sympatickou Zdenkou. Prečo Zdenka? Náhodou sa ocitla v šoubiznise a miluje psov - tak ako hrdinka druhej knihy. No, a na svete je aj tretia kniha, takže sa rozmýšľalo aj nad tretím krstom... A vymyslelo sa to, aspoň podľa mňa, úplne ideálne :-)

pondelok 3. januára 2011

Three times a week

Cieľ je jasný :-)

Cesta k nemu síce krivoľaká, pripomínajúca bludisko, ale plná svetielok nádeje. Dnes som sa naštartovala a snáď sa tento rok do toho finále predsa len dostanem. Ha!

Flashovka

Značka Desigual a jej výpredaj v štýle Príď bez oblečenia a odnes si všetko na sebe.

Išli by ste do toho?

nedeľa 2. januára 2011

My 7th day

My favourite chill out, beautiful pleasure, guilty pleasure, Mrs. Biglove, Mrs. Littlelove, last days memories and next days delight. And what about your Sunday?

piatok 31. decembra 2010

From me to you

Veľa lásky, nežných slov, splnených snov, sladkých bozkov aj sladkých hriechov, príjemné prekvapenia, nezabudnuteľné momenty, dotyky krásy, veľké veci ukryté v maličkostiach, otvorené srdce pre nové stretnutia, úžasných ľudí okolo seba a optimistický výhľad na všetko navôkol - alebo jednoducho: PF 2011.

štvrtok 30. decembra 2010

Pojednanie o výpredajoch

Tak, neodolala som ani ja.

A okrem pár úlovkov mám aj zopár postrehov.

1. Prvý dojem z bratislavských výpredajov bol taký, že predajcovia vytiahli na pulty poriadne ležiaky, ktoré im už zopár mesiacov zavadzali dakde v sklade. Dovalili do predajne vrecia obstarožných harabúrd, vysypali to na police a na, zákazníci, hrabte sa. Zrejme s vierou, že ľudia sú blbí a vo výpredajoch kúpia všetko.

2. S tým súvisí aj druhá vec, ktorá lov na výhodné kúsky nijako neuľahčuje, a tou je kvantum tovaru. Je toho príšerne veľa, na stojane s kapacitou 5 kabátikov sa tlačí 50 vešiakov, ak chcete niečo vytiahnuť, musíte to dolovať z obrovských stohov poprehadzovaného šatstva, veci padajú, špinia sa na podlahe, kopia sa v kabínkach, odkiaľ ich predavači nestíhajú vracať na miesto, kde už aj tak nie je dosť miesta, jedným slovom, resp. dvoma - chaos a bordel.

3. A aj táto situácia má za následok tretí častý jav a tým sú oprsklí predavači. Ja viem, že ich to nebaví, celý deň sa nezastaviť a obsluhovať množstvo zákazníkov, z ktorých niektorí majú k slušným manierom poriadne ďaleko, chápem, že ukladať permanentne rozhádzaný tovar a upratovať rozbombardovanú predajňu nie je žiadna slasť, ale to nie je dôvod na to, aby mi niekto vlastným telom bránil priblížiť sa k regálu a bojovým pokrikom ma odháňal, keď vo vybranom tovare hľadám svoju veľkosť.

4. Čo ma však vie vytočiť ešte viac, ako nejaký nervný predavač, je otvorené klamanie. Všetko za polovicu, Zľava 70% na všetko! Vojdete do predajne, a tam zopár handričiek zľavnených z nejakých 49 eur na 40. Tak za prvé, pokiaľ to akademici v SAV nezmenili, o čom teda neviem, význam slova "všetko" je ešte stále VŠETKO. A za druhé, ak niekto nevie deliť a odčítavať, tak nech si kúpi kalkulačku, ale nech ma nepresviedča, že mínus pár eur rovná sa polovičná zľava z ceny tovaru.

5. A na záver už len perlička na pousmiatie. Človek by neveril, ale tí predajcovia to ešte stále skúšajú a nemajú žiadny problém vyvesiť oznam, že zľavnený tovar sa nedá reklamovať. Ach jaj...

PS: Tieto krásne večerné šaty síce nepotrebujem, a zatiaľ ani neviem, kam si ich oblečiem, ale to ma vôbec neodradilo od toho, aby som sa stala ich právoplatnou majiteľkou. Niekedy jednoducho stačí, keď sa človek zamiluje na prvý pohľad.

streda 29. decembra 2010

First Aid

Stále sa akosi neviem spamätať z toho, že ešte pred pár dňami som sa vyvaľovala na teplučkom bielom piesku, popíjala chladené drinky, natierala sa opaľovacím krémom s vysokým faktorom a nechala sa osviežovať striedavo tieňom paliem a morskými vlnami - a teraz, teraz tu mrznem, nos sa mi mení na cencúľ, ruky vyzerajú ako po návšteve salónu Mrázik Beauty a nohy, na ktorých ešte stále svieti "letný" oranžový lak, je nutné z dôvodu prežitia baliť do fusaklí. Čo ste mi to urobili?!

Jediné šťastie, že existujú miesta, kde sa človek môže (napríklad po absolvovaní tour-de-výpredaje, ale o tom neskôr) uchýliť k šálke horúceho čaju, zohrievať sa v mäkkom kresle, a zabudnúť na to, že tam vonku je odpojené kúrenie. Jedným z takýchto miest je aj Café L ́Aura. Poznáte? Útulnú kaviareň s nezameniteľnou atmosférou, v ktorej je každý kus nábytku originálnou starožitnosťou, nájdete na Rudnayovom námestí v Bratislave.

utorok 28. decembra 2010

TV fanúšikom

Ako by povedal klasik, situácia v slovenskej kinematografii je taká, aká je.

V súčasnosti sa ťažisko pôvodnej tvorby nachádza prevažne v panelákoch a ordináciách, pričom tieto destinácie by sa dali charakterizovať aj iným - jedným slovom, ale nechajme to radšej tak. Ja ako milovník filmu všeobecne by som rada venovala kus svojich emócií aj domácemu filmu, keby za to, samozrejme, nejaký stál. V rámci - síce už z posledných síl dýchajúceho, ale zatiaľ ešte stále živého - patriotizmu, podporujem slovenskú scénu pozeraním (takmer) všetkého, čo sa tu nakrúti. Len taký náhodný výber - Záhrada, Sedím na konári a je mi dobre, O dve slabiky pozadu, Ženy môjho muža, Bathory, Muzika, Polčas rozpadu, Pokoj v duši, Všetko, čo mám rád, Jánošík, Pásla kone na betóne, Neberte nám princeznú, Nevera po slovensky, Anjel milosrdenstva, Modré z neba, Alžbetin dvor, Hazard, Kruté radosti, Tábor padlých žien, Fontána pre Zuzanu, Utekajme, už ide!, Zostane to medzi nami, Nedodržaný sľub... A koľko filmov z tohto zoznamu by som odporučila ďalej? Skúste tipnúť. Filmy, na ktoré bol aj môj vlastenecký duch prikrátky, sú napríklad Legenda o lietajúcom Cypriánovi, Cinka Panna, a filmy, ku ktorým som sa zatiaľ nedostala, sú Veľký rešpekt a Bratislavafilm, takže ak máte osobnú skúsenosť, podeľte sa, alebo varujte.

Jednou zo špecifických čŕt slovenského filmu, najmä toho súčasného, je akási zvláštna topornosť hercov. Čudné to slovo, ale dokonale sa hodí na opis ich kŕčovitého hereckého prejavu. Nežijú príbehom, neuveríte im ani pol slova, jednoducho len stoja pred kamerou a hrajú svoje scénky. Aha, teraz sa mám akože zasmiať, aha, a teraz je v scenári panika, tak tam rýchlo šupnem nejaký naučený výraz. Nevcítia sa do postavy a človek im to proste nezožerie. Nejdem sa tu teraz zaoberať tým, že za tento efekt môžu aj tí, ktorí im vkladajú do úst tie nemožné repliky, že keď sa nenakrúca, nemajú kde nabrať skúsenosti a že na vine je aj malý rozpočet, a ktoviečoešte. Niekedy by možno stačilo viac civilnosti a uvoľnenosti na strane hercov, ktorí by si mohli odpustiť úplne zbytočnú teatrálnosť, a dobré nápady na strane autorov, aby nevznikali tzv. lyrické úvahy o živote, ktoré vedú odnikiaľ nikam. A možno by niekedy stačilo viac humoru a ľahkosti.

Ale dosť bolo kritiky, idem chváliť!

Momentálne môžete na obrazovkách vídavať slovenských hercov v zaujímavej sérii „Nesmrteľní“.

10 príbehov nakrútených na motívy diel svetovej a slovenskej literatúry, prenesených do súčasného prostredia - a celkom vydarene. Vyzdvihnúť chcem najmä scenérie, kameru, hlavne v exteriéroch, a hudbu, chválim aj myšlienku a snahu. A tiež niektoré výkony. Napríklad taký Marko Igonda, kde doteraz trčal? A skvelá bola aj Alexandra Palatinusová ako Duňa.

Ešte zopár maličkostí by síce išlo vylepšiť, rovnako ako dopracovať zopár nedotiahnutých detailov, občas je problémom aj prílišná skratka (70 minút v priemere nie je veľa), ale konečne môžem povedať - odporúčam!

Vždy v pondelok, na STV1.